S deťmi som začal pracovať v roku 2004. Až okolo roku 2010 som začal vnímať významné rozdiely medzi deťmi v súvislosti s mierou ich inteligencie a typom nadania. Ako tréner skupiny detí do 10 rokov som mal jedinečnú možnosť pozorovať, ako sa vyrovnávajú s výzvami vo vodnom prostredí.
Rád by som sa s vami podelil o niekoľko prípadov z mojej praxe, ktoré významne ovplyvnili môj pohľad na prácu s nadanými deťmi.
Spomínam si na chlapca s výnimočným matematickým nadaním, ktorý preskočil minimálne dve triedy oproti svojim rovesníkom. Bol šikovný, komunikatívny extrovert s vysokým sebavedomím. Rád sa učil nové veci a veril si. Na pretekoch však narážal na jeden problém - nevyhrával, na čo vôbec nebol zvyknutý. Mimo plávania bol veľmi úspešný a nemal s ničím problém, všetko mu išlo prirodzene. Po odplávaní disciplíny takmer vždy plakal, pretože nebol prvý. Jeho vnútorný konflikt trval dlho a ani napriek snahe okolia, vrátane rodičov na pretekoch, sa nám nedarilo zvrátiť jeho psychický kolaps.
Ďalším príkladom bola mladá klaviristka s umeleckým nadaním. Vynikala v hre na klavíri, bola veľmi šikovná, no ako introvertka menej komunikatívna. Mimo plávania bola rovnako úspešná a v škole nemala žiadne problémy. Vo vode však zápasila s nízkou úrovňou pohybovej zdatnosti a chýbajúcou dravosťou. Trápilo ju, že nebola najlepšia, ako bola zvyknutá pri hre na klavíri. Po odplávaní disciplíny neplakala, len sa utiahla a snažila sa vyrovnať s vnútorným konfliktom.
V súčasnosti pracujem s nadanými deťmi oveľa častejšie.
Nedávno som pracoval so 14-ročným chlapcom, ktorého priviedli starí rodičia kvôli problémom s držaním tela. Z poskytnutých informácií som vedel, že výrazný vplyv na jeho zdravie má vzdelávací proces a nadmerné sedenie. Hoci sa vraj venoval rôznym športovým aktivitám, prekvapilo ma, v akom stave je jeho zdravie. Chlapec bol extrovert, veril si a mal rád vodu. Športy mu však nešli podľa jeho predstáv, akoby sa v nich hľadal. Často skúšal rôzne športy - domnievam sa, že hľadal ten pravý, kde mu to pôjde prirodzene, na čo bol zvyknutý z činností mimo športových aktivít. Vo vode sa to však nestalo. Nechcel porozumieť tomu, že sa musí najprv naučiť vnímať reč vlastného tela, čo si vyžaduje čas, sústredenie, disciplínu a kontrolu emócií.
Ďalším príkladom je 12-ročné dievča, ktorého mama ma požiadala o pomoc so správnou technikou plávania a držaním tela. Ako introvertka si verila a mala veľmi dobrý pohybový základ vďaka rodičom - bývalým športovcom a dlhoročnej gymnastickej príprave. Na každý tréning bola plne sústredená a výborne rozumela reči vlastného tela na suchu aj vo vode. Tréningový proces bol pre nás oboch náročný, keďže nebola zvyknutá hovoriť o sebe, nieto ešte zdieľať svoje pocity vo vode počas osvojovania si novej techniky. Časom sa naučila vyjsť zo svojho vnútorného sveta a začala prirodzene opisovať svoje pocity vo vode. Považujem to za významný úspech z jej strany.
Emócie a nadané deti: skrytá výzva
Sústredenie, disciplína a emócie sú súčasťou akejkoľvek činnosti bez ohľadu na vek a mieru inteligencie už od nášho narodenia. Je však dôležité si uvedomiť, že proces učenia je zároveň procesom spoznávania vlastných emócií, ktoré veda delí do siedmich základných skupín:
Radosť (šťastie, potešenie, spokojnosť)
Smútok (žiaľ, sklamanie)
Hnev (zlosť, frustrácia, podráždenosť)
Strach (obava, úzkosť, nervozita)
Prekvapenie (údiv, šok)
Znechutenie (odpor, nechuť)
Hanba (pocit viny, zahanbenie)
Tento model siedmich základných emócií vychádza z prác psychológov ako Paul Ekman, ktorý pôvodne identifikoval šesť univerzálnych emócií, a ďalších vedcov, ktorí túto klasifikáciu rozšírili.
V kontexte nadaných detí je dôležité, že mnohé z nich majú bohatú skúsenosť s pozitívnymi emóciami (radosť, prekvapenie), ale limitovanú skúsenosť s tými náročnejšími (frustrácia, hanba z neúspechu), ktoré sú však pre ich celkový vývin rovnako dôležité.
Keď sa zamyslíme nad nadanými deťmi, ktorým sa od narodenia darí napredovať s ľahkosťou, je logické, že zažívajú prevažne príjemné emocionálne stavy. Často im však zostáva zahalená a nespoznaná opačná polarita emocionálneho spektra. V praxi sa s nadpriemerne nadanými deťmi často stretávam s tým, že nepoznajú vlastné negatívne emócie, a tým pádom nie sú schopné ich efektívne regulovať a využívať vo vlastný prospech. Nakoniec je to prirodzené, keďže sa im všeobecne darí v mnohých činnostiach.
Nesmieme zabúdať, že jedna emócia môže spúšťať ďalšie a vytvárať rôzne kombinácie, v dôsledku čoho si budujeme vlastnú "knižnicu emócií" pre činnosti, ktoré sa stali súčasťou nášho života. Prax jasne potvrdzuje, že poznanie a kontrola emócií získané v školskom prostredí nie je automaticky prenositeľná do športu. Aj v plávaní si musia nadané deti prejsť celým procesom odznova.
Centrum emócií sa nachádza v strednom mozgu, kde sídli amygdala, zatiaľ čo na regulácii emócií sa podieľa predná časť mozgu, ktorá je charakteristická pre komplexné uvažovanie a plánovanie na vedomej úrovni. Boli by sme prekvapení, keby sme mali možnosť vidieť rozdiel v aktivite tejto časti mozgu u detí s pestro rozvinutým centrom emócií získaných športovou aktivitou a u detí, ktorým táto skúsenosť chýba.
Na spoločných tréningoch s nadanými deťmi preto najprv využívam cvičenia zamerané na rozvoj pohybovej prípravy na suchu a vo vode k spoznaniu vlastných emócií a ich následnej regulácii. Až potom, keď sú schopné s nimi pracovať, rozumieť im a nepodliehať ich vplyvu, im umožňujem začať proces osvojovania si efektívnej techniky pohybu. Aj tu si treba uvedomiť, že si to vyžaduje individuálny prístup a čas.
Prax potvrdzuje, že deti, ktoré majú pestro rozvinuté emócie z rôznych aktivít a spoločenského života, sú schopné efektívnejšie sa prispôsobiť rýchlo sa meniacim okolnostiam a zvládať nové, stresové či nepoznané situácie. Schopnosť nadaných detí regulovať vlastné emócie má veľmi pozitívny efekt na ich vzťahy s rodičmi, v škole, v športe a v ostatných činnostiach, kde sa predtým necítili príjemne.
V praxi sa často stretávam s deťmi aj dospelými, ktorí sú úspešní v rôznych oblastiach mimo športu. Jedinci, ktorí sú emočne chladní, môžu byť úspešní v škole či v práci, ale vo vode sa bez emócií jednoducho neobídu. Práve preto je častým javom u týchto jedincov skoré zlyhanie v tréningovom procese. Mnohí z nich si však nájdu "skratku" v podobe silového poňatia ich športovej výzvy, ktorej prirodzeným dôsledkom je poškodenie vlastného tela – bohužiaľ si to uvedomia až príliš neskoro.
A práve tu prichádza na rad jedinečná vlastnosť vodného prostredia. Voda nevie klamať – okamžite odhalí našu neschopnosť či neochotu pracovať s emóciami. Zároveň však ponúka bezpečný priestor, kde sa deti môžu postupne učiť vnímať svoje pocity bez strachu zo zlyhania. Toto prirodzené spojenie medzi vodou a emóciami ma privádza k otázke, ktorú si často kladiem – prečo je práve vodné prostredie také dôležité pre rozvoj nadaných detí?
Prečo práve voda?
Od dospelých plavcov sa často dozvedám, že sa do vody vracajú hlavne pre ticho, ktoré tam nachádzajú. V momente ponorenia si uvedomia, že sú konečne sami, nikým neobklopení, a môžu si skutočne oddýchnuť. Po dlhom čase pocítia úľavu a pokoj mysle.
Vodné prostredie sa často stáva miestom relaxu a meditácie.
U detí sa s týmto druhom vyjadrenia nestretávam, no verím, že prirodzene na mnohé z týchto zistení prichádzajú samy. Preto ich často vidím tráviť čas pod vodou. Pre nadané deti je vodné prostredie ideálnym miestom, kde môžu byť samy so sebou a nájsť pokoj pre svoju myseľ.
Plávanie prináša nadaným deťom niekoľko kľúčových benefitov:
Rovnaká štartovacia čiara
Všetky deti, bez ohľadu na nadanie, absolvujú rovnakú prípravu
Neuronálna architektúra definuje len rýchlosť učenia
Plávanie vyžaduje skutočné porozumenie vlastnému telu
Rozvoj telesného vnímania
Nutnosť počúvať signály vlastného tela
Budovanie vzťahu medzi mysľou a telom
Zlepšovanie koordinácie a priestorovej orientácie
Emocionálny rast
Učenie sa zvládať neúspech
Rozvoj trpezlivosti
Budovanie zdravého sebavedomia
Predstavuje nadpriemerná inteligencia výhodu v plávaní?
Na základe dlhoročných skúseností môžem jednoznačne povedať, že nie.
Prax potvrdzuje niekoľko dôležitých zistení:
Neexistuje priama spojitosť medzi nadpriemernou inteligenciou a rýchlejším osvojením si plaveckej techniky
Plávanie si vyžaduje:
Záujem o poznanie vlastného tela
Porozumenie emóciám
Schopnosť robiť rozhodnutia na základe telesných pocitov
Ide o komplexný, dlhodobý proces
Všetky deti musia prejsť rovnakou cestou učenia sa
Práve táto "férovosť" vodného prostredia často prekvapí nadané deti i ich rodičov. Tu sa ukazuje, že vysoké IQ samo o sebe nezaručuje rýchlejší pokrok.
V práci s nadanými deťmi ma občas prekvapia ich neočakávané reakcie. Jeden 11-ročný chlapec, ktorý vynikal v matematike a fyzike, sa ma po prvých tréningoch opýtal: "Prečo sa cítim vo vode taký nemotorný, keď mi v škole všetko ide ľahko?" Ten kontrast medzi jeho akademickou istotou a neistotou vo vode ho očividne prekvapil. Zaujímavý bol aj prípad dievčaťa, ktoré hralo na husle. Neustále hľadala dokonalý rytmus svojich pohybov, ale frustrovala ju nepredvídateľnosť vodného prostredia. "V hudbe keď správne zahrám noty, vznikne harmónia. Vo vode robím presne to, čo mi ukazuješ, ale výsledok je zakaždým iný," zdôverila sa mi po jednom tréningu. Tieto momenty mi pripomínajú, aké dôležité je pre nadané deti zažiť aj oblasti, kde nemajú okamžitú kontrolu.
Práve táto strata kontroly a potreba vyrovnať sa s ňou nie je pre nadané deti jednoduchá. Často sa jedná o hlboký vnútorný konflikt, ktorý môže vyústiť do frustrácie, pocitu zlyhania alebo dokonca odmietania aktivity. Ako reagujú tieto deti, keď im niečo nejde tak ľahko ako zvyčajne? Ako sa vyrovnávajú s pocitom, že ich talent im v bazéne nepomáha tak, ako by očakávali?
Pri práci s nadanými deťmi sa totiž často stretávam s rôznymi rizikami a výzvami, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť.
Riziká a výzvy
V praxi sa často stáva, že práve nadané deti nedodržiavajú odporúčania týkajúce sa vyplávania po náročnom tréningu. Namiesto využitia iného druhu pohybu na mentálne uvoľnenie pokračujú v náročnom cvičení. Po otázke, prečo sa nejdú vyplávať, často mlčia, akoby sami nerozumeli svojmu rozhodnutiu.
Medzi hlavné riziká a výzvy patria:
Fyzické riziká
Preťaženie z nadmerného tréningu
Nesprávne osvojené pohybové vzorce
Ignorovanie únavy a potreby regenerácie
Psychické výzvy
Vyrovnávanie sa s pomalším progresom
Frustrácia z nedostatku okamžitého úspechu
Vnútorné konflikty pri neúspechu
Špecifické nástrahy
Tendencia používať intelekt namiesto intuície
Snaha o dokonalosť na úkor prirodzeného pohybu
Podcenenie potreby odpočinku
Úspech spočíva v spolupráci
Úspech nadaných detí vo vode je často výsledkom dobre fungujúceho trojuholníka: tréner – rodič – dieťa. Vzájomná dôvera a otvorená komunikácia tvoria základ tohto vzťahu. Deti s nadpriemernou inteligenciou majú svoje jedinečné osobnostné črty a potreby, ktoré rodičia niekedy nepokladajú za dôležité hneď na začiatku zdieľať. Zaujímavé je, že keď po tréningu rodičom opíšem svoje pozorovania o ich dieťati, často zostanú prekvapení presnosťou mojich postrehov. Práve tieto momenty zvyčajne prelomia počiatočné bariéry a otvoria priestor pre hlbšiu spoluprácu, kde si môžeme úprimne vymieňať informácie a spoločne vytvárať stratégiu pre rozvoj dieťaťa.
Čo môže urobiť tréner?
Pristupovať ku každému dieťaťu jedinečne, rešpektujúc jeho osobitosti
Vnímať a chápať špeciálne potreby talentovaných detí
Prejavovať trpezlivosť a vcítiť sa do sveta dieťaťa
Vedieť prispôsobiť tréning aktuálnym potrebám a možnostiam dieťaťa
Ako môžu pomôcť rodičia?
Hovoriť s trénerom otvorene a úprimne
Zdieľať dôležité informácie o svojom dieťati
Stáť pri dieťati, keď prichádza výzva alebo ťažkosť
Mať reálne predstavy o tom, čo dokáže dieťa zvládnuť
Čo potrebuje priniesť dieťa?
Byť otvorené novým spôsobom učenia sa
Dať svojmu telu čas na prispôsobenie sa a rast
Prijať, že niektoré veci sa nedajú naučiť za jeden deň
Záverečné zamyslenie
Táto téma je náročná a dala by sa rozviesť mnohými smermi. Mojím zámerom bolo priniesť na povrch informácie z mojej praxe. V súčasnosti, keď sa venujem výhradne plaveckému výcviku, ma každým rokom oslovuje čoraz viac rodičov nadpriemerne inteligentných detí.
Na základe vlastných skúseností môžem povedať, že práca s nadanými deťmi si vyžaduje určitý stupeň osobnej zrelosti. Nie je to práca pre každého. Domnievam sa, že sa tu dá veľa pokaziť, ak chýba úzka spolupráca medzi rodičom a trénerom. Vyžaduje si to úprimnosť, dôveru a trpezlivosť.
Byť nadaný znamená mať určitú výhodu oproti rovesníkom. Treba si však uvedomiť, že keď sa niekde pridá viac, inde to môže chýbať. Práve preto si myslím, že jedincom s výnimočným darom treba pomôcť získať skúsenosti z procesu učenia sa, ktoré im umožnia dosiahnuť svoj plný potenciál bezpečnejšie a uvedomelejšie. Voda môže byť pre nadané deti tým správnym prostredím, kde sa naučia nielen pohybovým zručnostiam, ale aj dôležitým životným lekciám o trpezlivosti, vytrvalosti a prijatí vlastných limitov.
Vo vode niet skratiek k úspechu - a práve to môže byť tá najcennejšia lekcia.
Poznámka: Tento článok vychádza z mojich dlhoročných skúseností ako plaveckého trénera. Každé dieťa si vyžaduje individuálny prístup založený na pochopení jeho špecifických potrieb a schopností.
Ak sa vám môj tréningový systém a prístup páči, neváhajte ma osloviť a objednajte svoje dieťa na prvý skúšobný tréning. Budem sa tešiť!
Pozrite si tiež viac informácií k detským plaveckým tréningom TU.
#nadpriemerneinteligentnedeti #nadanedeti #plavaniedeti #plaveckyvycvikdeti #pohybvovode #komplexnypristupktreningu #radostzvody #cviceniavovode #pohybovyprejav #mentalnytrening #inteligenciaavoda #emocieavoda